Zneužívanie detí a otrocká práca Rómov v zahraničí

Autor: Ľubomír Tongeľ | 20.3.2012 o 9:25 | (upravené 20.3.2012 o 13:21) Karma článku: 7,87 | Prečítané:  1358x

Rómska problematika a jej riešenie 2  Viac na: www.tongel.sk Prednedávnom som Vám sľuboval pokračovanie svojich myšlienok o rómskej problematike na Slovensku. Nielen o ich využívaní nášho aktuálneho právneho a sociálneho systému, ale aj o schopnostiach, zručnostiach a šikovnosti Rómov v osadách.

Pomerne často sa stretávam s mojimi susedmi, ktorí mi rozprávajú, aký nedokonalý je náš sociálny systém a ako „perfektne“ sa dá využiť vo svoj prospech. Názor, že Rómovia zneužívajú tento systém je zhodný po celom Slovensku. Návod ako využiť náš systém, je tiež rovnaký v každom kraji a v každej osade. Budem teda v týchto riadkoch písať hlavne o ich skúsenostiach, pripomienkach a nápadoch, no dotknem sa aj tém ako sú úžera a doslova „otrocká“ práca Rómov v zahraničí.

Začnem teda od konca a to úžerníctvom a novodobým otrokárstvom. Tieto dve skutočnosti budem spomínať naraz, keďže spolu úzko súvisia. Všetko sa totiž začína pôžičkami Rómov v osadách. Chudobný Róm je veľakrát nútený požičať si peniaze od úžerníka nezriedkavo až so 100 %-ným úrokom. Áno, je pravda, že za svoju chudobu si veľakrát môže sám Róm svojím nezodpovedným správaním, a aj požičané peniaze idú zväčša na alkohol, prípadne hracie automaty (existujú však výnimky, ktoré takouto formou skutočne zháňajú peniaze na potraviny pre svoju rodinu), no je to všeobecne známy fakt a nie je primárnou témou našich riadkov. Keď všetky požičané peniaze minie, opäť sa obráti na úžerníka a v okamihu, kedy dostane peniaze od štátu (dávky, príspevky, dôchodky...), je nútený tieto všetky odovzdať tomuto človeku na vyplatenie svojho dlhu. Na živobytie mu v skutočnosti nezostáva ani cent! No v mnnohých prípadoch sa stáva, že ani celé tieto dávky nestačia na vyplatene „úrokov“ z pôžičky... Takto sa Róm pomaly, ale isto dostáva do začarovaného kruhu. A jeho dlh na úrokoch rastie! O pár mesiacov sa zo svojich dlhov musí vykúpiť, a to prácou v zahraničí. Je mu sľúbená super mzda, dobré ubytovanie... Po vybavení pasu a ostatných náležitosti odcestuje, zväčša do Anglicka. Po príchode na miesto však zistí, že to ubytovanie vlastne nie je až také také super, ako bolo sľubované, no keďže ale ani na Slovensku v osade nežil luxuse, tak mu to v konečnom dôsledku ani veľmi nevadí a zvykne si. Oveľa viac mu však začne vadiť odobratie pasu a ešte viac jeho zastrašovanie zo strany sprostredkovateľa práce („otrokára“) a nevyplácanie mzdy za prácu. Je oňho síce relatívne postarané, má aspoň akú-takú strechu nad hlavou, pravidelne dostáva jedlo, ale celú mzdu berie jeho pán – novodobý otrokár! A že vôbec nejde o malé peniaze dokladuje aj skutočnosť, že mesačný zisk z takéhoto „otroka“ býva aj viac ako 1000 £! A vždy si pritom tento „otrok“ odpracuje v konečnom dôsledku niekoľkonásobne väčšiu sumu, než akú bol v skutočnosti dlžný. Často ho totiž takto zadarmo nútia pracovať aj dva roky! Domov na Slovensko sa vráti (ak sa vôbec vráti) opäť bez peňazí a môže sa znovu začať kolotoč pôžička – dávka – úroky – pôžička – dlh...!

No nekončí sa to iba prácou pre „otrokára“. Ak má dlžník – Róm rodinu, je zo strany úžerníka lákavé to využiť, najmä ak to veľkorysý sociálny systém Veľkej Británie umožňuje. Preto „otrokár“ zapojí do svojho úžerníckeho plánu celú rodinu. Zabezpečí poberanie sociálnych dávok a príspevkov pre deti a manželku, no tieto (rovnako ako mzda) takmer vždy prepadajú v prospech „otrokára“ a jeho zisk sa tým priamo úmerne zvyšuje! Takéto a veľmi podobné skúsenosti má každá osada na Východnom Slovensku. Viac môžete nájsť na

http://tongel.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=63:legislativa-a-bezpenos&catid=39:romska-otazka&Itemid=41

No to ešte nie je všetko. Nejedno mladé rómske dievča býva donútené pracovať ako prostitútka. Bývajú zneužívané (aj ako mladisté) pričom ich rodičia o tom dokonca často aj vedia. No dlh je potrebné splatiť akýkoľkovek spôsobom! Najhoršie je však to, že im to ani veľmi neprekáža. A prečo by aj malo, keď im doteraz nevadilo, že mladé dievčatá doma zneužíva ich vlastný otec, či iný rodinný príslušník. Netreba to, samozrejme, zovšeobecňovať, no je to realita! Síce nepríjemná, ale pravda! A pravdou je aj skutočnosť, že my, majoritná spoločnosť, o takýchto praktikách vieme, no nijako nekonáme, aby sme sa pokúsili ochrániť detstvo rómskych detí. Namiesto toho sa tvárime, že nám je to jedno a netýka sa nás to. Ale v skutočnosti sa to týka každého z nás. V takomto prostredí predsa nemôže vyrásť zdravý a „normálny“ jedinec. Takéto zlé životné skúsenosti a prostredie robia z ľudí zločincov. Aby sa to zmenilo, je potrebné zabezpečiť normálnu výchovu detí, lebo iba ňou sa naštartuje zmena k lepšiemu... Preto považujem za potrebné upozorniť na to, čo sa v skutočnosti deje, aby sme v budúcnosti na našu „falošnú tolerantnosť a nezáujem“ nedoplatili.

 

Prišiel čas na otázky: Čo s tým? Ako ďalej? Tu sú moje návrhy možných riešení:

1. Musíme prestať z našou tolerantnosťou (nielen) voči Rómom. Nesmieme však tolerovať akékoľvek násilie a zneužívanie nastaveného systému a ľudí okolo nás.

2. Pri preberaní sociálnych dávok na pošte často stoja pri okienku vedľa po dávky prichádzajúceho Róma (alebo v tesnej blízkosti pošty) samotní úžerníci a takmer okamžite mu berú všetky (alebo skoro všetky) peniaze. Ani pracovníci pošty, ale ani (ak sú) prítomní policajti vôbec nekonajú. Naozaj nemôžu?! Alebo iba nechcú, keďže sú „len cigáni“ a iba ich problém...?! Policajti by mali byť v tomto prípade predsa na strane chudobných Rómov a nie tváriť sa, že sa nič nestalo (nedeje). Zakročme všetkými dostupnými právnymi prostriedkami voči tomuto nežiaducemu javu v rómskych osadách!

3. Do každej rómskej osady dostať stáleho terénneho sociálneho pracovníka (nie takých, ktorých doslova „pľujú“ naše VŠ (česť výnimkám), ale kvalitné a silné osobnosti...), ktorý bude mať silné kompetencie. Jeho úlohou bude usmerňovať Rómov a pomáhať im nájsť v sebe silu zmeniť svoj život. Medzi jeho právomoci by malo napríklad patriť:

· dozerať na školskú dochádzku detí, ich absencie hlásiť príslušným orgánom a prípadne zastavovať vyplácanie sociálnych dávok a príspevkov na dieťa nezodpovedným rodičom,

· dozerať na poriadok v osade alebo sídlisku, pričom postih za jeho nedodržiavanie musí byť opäť finančný (siahnutie na sociálne dávky),

· pomáhať obyvateľom osady pri hľadaní práce a podieľať sa na rekvalifikácii,

· dohliadať na všetky formy zneužívania v osadách (sexuálne alebo finančné), v prípade podozrenia mať nielen právomoci, ale aj povinnosť konať (ohlásiť príslušným orgánom).

Akonáhle niekto ohlási podozrenie z nekalých, protizákonných či amorálnych praktík v osadách však musí polícia konať, a to oveľa razantnejšie ako doteraz. Netváriť sa, že sa nás to netýka! Aktívnejší však musia byť aj poslanci parlamentu a vláda. Musia o rómskej problematike nielen hovoriť, ale aktívne predkladať a schvaľovať patričné zákony a dbať na ich účinnosť a dodržiavanie.

Na túto chvíľu stačí týchto pár postrehov a nápadov. Nabudúce by som sa chcel opäť zamerať na prácu Rómov v zahraničí a využívaní sociálneho systému vo Veľkej Británii.

Vyššie spomínané zneužívanie Rómov Rómami vedie k ničeniu ich životov a akýkoľvek nádejí na zmenu. Rómovia z osád takto budú stále zostávať na okraji spoločnosti a budú nám „bielym“ robiť naďalej „zle“, kradnúť (nielen z nenávisti voči majorite, ale musíme pripustiť, že aj z bytostnej potreby prežitia a zabezpečenia potravy, čo musíme zastaviť). Ak sa momentálny stav nezmení, budú Rómovia stále iba závislí od sociálneho systému a to je pre nich aj pre ostatnúspoločnosť neprípustné a dlhodobo neúnosné...

www.tongel.sk

Netreba sa báť zmien, potrebujeme len schopných ľudí na správnych miestach!!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?