Ako zlepšiť podnikateľské prostredie a zvýšiť zamestnanosť...

Autor: Ľubomír Tongeľ | 19.3.2012 o 8:16 | Karma článku: 11,90 | Prečítané:  473x

  Poprosil som mojich priateľov z rôznych oblasti o ich odborný názor a aby pridali aj pár rozumných návrhov. Prvá, ktorá mi poslala svoje postrehy je Ing. Tatiana Gemmelová (daňový poradca). Ďalšie príspevky čakajte v najbližších dňoch.  

Viac na: http://tongel.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=101:ako-zlepi-podnikateske-prostredie-a-zvyi-zamestnanos&catid=35:blog&Itemid=37

 

www.tongel.sk

1.     Zlepšiť podnikateľské prostredie vo všeobecnosti

Bolo by dobré si začať vážiť podnikateľov. To, že sa snažia pracovať pre rozvoj seba, svojej rodiny,  svojho okolia a tým aj štátu, lebo veď štát sú (okrem územného vymedzenia) najmä ľudia, ktorý v ňom žijú, pracujú, študujú, podnikajú. Vážiť pre to, že nie sú nikomu na krku, nezaťažujú rozpočet, sami si platia odvody na sociálne poistenie, zdravotné poistenie, skoro nič z nich nemíňajú (nemajú kedy chodiť k doktorovi), často dokonca aj zamestnávajú, čím priamo na svoje plecia prenášajú zodpovednosť za blaho aj rodín svojich zamestnancov.. Ako si vážia podnikateľov vrcholní predstavitelia štátu, tak to aj prenášajú na svojich podriadených, tí zas na svojich a potom to je vidieť na prístupe konečného úradníka k podnikateľovi. Prosím, prestaňme sa tváriť, že podnikatelia sú podvodníci, lebo jednak nie sú a jednak je to Mečiarova a Ficova agenda. Veľa z našich klientov volilo SDKÚ práve preto, že počas ich predchádzajúceho vládnutia sa výrazne zlepšilo podnikateľské prostredie vo všetkých oblastiach od zákonov až po prístup daňových kontrolórov. Väčšina nie je taká naivná, aby očakávala vládnutie bez rôznych káuz. Ale očakávame, že nás necháte žiť a robiť si svoje, že nám nebudete klásť pod nohy polená vo forme zhoršovania prostredia v ktorom podnikáme!

2.     Znížiť odvodové zaťaženie

Ako to, že sa za pôsobenia pravicovej vlády odvodové zaťaženie zvýšilo? Začali sa platiť odvody z činností umelcov, z odstupného, z nepeňažných príjmov a podobne. To už ani nespomínam daňovo-odvodovú reformu, ktorá priam počítala s vyšším zaťažením drobných podnikateľov (najmä tých s minimálnymi odvodmi, paušálnymi výdavkami a podobne).

Bolo by treba zvýšiť sumu, od ktorej platia SZČO odvody do sociálnej poisťovne, alebo aspoň rozlíšiť, či platí aj zo zamestnania. Napríklad zamestnanec s priemernou (alebo aj podpriemernou) mzdou sa rozhodne vlastným pričinením pomôcť svojej rodine a začne napríklad po víkendoch predávať klobásky na jarmokoch. Ak má z tohto predaja príjem 400 Eur mesačne, z čoho nakúpi klobásky, zaplatí trhové miesto, kúpi registračnú pokladnicu a podobne a zostane mu mesačne 100 Eur, ktoré odovzdá manželke aby mohli deťom kúpiť vetrovky a veľmi sa tešia, že si pomohli.  Keďže ale ide o príjem vyšší ako minimálna mzda (príjem, nie zisk), musí si platiť odvody do sociálnej poisťovne, ktoré sú minimálne vo výške 112,66 Eur. Napriek tomu, že má nižší zisk ako vôbec je táto platba a aj napriek tomu, že už poistený je. Treba si uvedomiť, že nie každý podnikateľ zarába desaťtisíce, vozí  sa na bavoráku a kade chodí tade rozmýšľa ako oklamať štát!!! Drvivá väčšina podnikateľov len chce žiť, uživiť rodinu a chce to dosiahnuť vlastnou poctivou prácou a nie na to pýtať sociálne dávky.

3.     Zlepšiť postavenie zamestnávateľa

Áno, pripúšťam sú zamestnávatelia, ktorí sú zlí na svojich zamestnancov. Tak ako aj medzi všetkými ľuďmi sú dobrí aj zlí, čestní aj nečestní, rozumní aj hlúpi. Ale už sme v situácii, že zamestnávateľ má doslova zviazané ruky. Keď natrafí na zamestnanca, ktorý „sa zatne“ nevie si pomôcť. Toto je jedna z mála oblastí, v ktorej sme zaznamenali zlepšenie aj počas stále ešte tejto vlády. Ale málo. Aj zamestnávateľ je len človek a často mierne naivný v svojom vzťahu k zamestnancom a predpokladá čestnosť. Ale aj zamestnanci vedia byť nečestní. Napríklad zamestnanec vyberie peniaze z účtu zamestnávateľa (na zverenú kartu), použije ich na vlastné účely a zamestnávateľ ani nemá právo mu ich zraziť zo mzdy, pretože s tou zrážkou musí zamestnanec súhlasiť. Alebo zamestnanec príde do práce silne pod vplyvom alkoholu a zamestnávateľ ho ani nemôže okamžite prepustiť, pretože vo svojej naivite nedefinoval v pracovnej zmluve čo považuje za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, že za to hrozí okamžité prepustenie. A zákonník práce to tiež nedefinuje. Alebo zamestnanec zneužíva možnosť čerpať pracovné voľno s náhradou mzdy určené na návštevu lekára na svoje mimopracovné aktivity a zamestnávateľ sa na to môže len pozerať, pretože zamestnanec má nárok na 7 dní so sebou a 7 s rodinným príslušníkom...

Tiež iné zákony v tejto oblasti by potrebovali viac pochopenia pre zamestnávateľa. Je predsa absurdné, aby bolo ako nelegálne zamestnávanie posudzované také konanie zamestnávateľa, keď zamestnanca neprihlási do sociálnej poisťovne o 7,59 hod. pred nástupom do zamestnania o 8,00 hod. (pretože to napríklad nestihol), ale o 8,15. Keď mu prídu na kontrolu z inšpektorátu práce o rok a zistia, že neskoro podal prihlášku, neváhajú mu napariť pokutu za nelegálne zamestnávanie, ktorej výška sa začína pri 2000 eurách. Pretože zákon definuje ako nelegálne zamestnávanie KAŽDÉ porušenie zákona a teda aj to, keď je prihláška alebo odhláška podaná oneskorene čo i len o päť minút. Je možné sa čudovať zamestnávateľovi, že nevie pochopiť kedy presne nelegálne zamestnával? Každý ho pochopí, že nabudúce si dobre rozmyslí, či vôbec niekoho zamestná.

Okrem toho by bolo dobré neklásť celú zodpovednosť napríklad za bezpečnosť práce na plecia zamestnávateľa. Zamestnancovi sa napríklad stane pracovný úraz pod vplyvom alkoholu. Zamestnávateľ dostane pokutu s odôvodnením, že tým, že mu nedal „fúkať“ toleroval alkohol na pracovisku a ohrozoval zdravie svojich zamestnancov.

Ale samozrejme väčšina zamestnancov je „v pohode“, robí si svoju prácu zodpovedne a dobre. A zamestnávateľ to vidí, preto chce takéhoto zamestnanca odmeniť. Prečo ale keď mu chce dať 200 eur v čistom, ďalších skoro 200 eur musí odviesť na daniach a odvodoch? V tejto situácii už začína byť divné že ešte vôbec niekto zamestnáva.

Áno, veľa z nás si pamätá dobu, keď nás učili, že v kapitalistickej spoločnosti sa ľudia delia na vykorisťovateľov a vykorisťovaných. Oni síce tvrdili, že zamestnanci sú tí vykorisťovaní, ale naozaj to vyzerá, že je to často presne naopak.

 

4.     Účtovná závierka a jej ukladanie

Každá právnická osoba je povinná po schválení svoju účtovnú závierku zverejniť jej uložením v zbierke listín. Vraj za účelom, aby si mohol každý preveriť obchodného partnera. Jednak sa pýtam, kde sa vytratila normálna dôvera, hodnota daného slova alebo džentlmenskej dohody? Ale uvedomuje si niekto z kompetentných čo všetko je v účtovnej závierke? Okrem súvahy a výkazu zisku a strát, ktoré samé osebe poskytujú veľa informácií tomu kto v nich vie čítať obsahuje závierka ja Poznámky. A tam sú napríklad informácie ako mzda konateľa (v časti M = suma peňažných príjmov a hodnota nepeňažných príjmov členov orgánov účtovnej jednotky v bežnom účtovnom období, pričom sa   uvádzajú  údaje  samostatne za každý  orgán, ak má teda spoločnosť len jedného štatutára, tak je tam aj jeho mzda) a obrovské množstvo iných informácií, ktoré by mali zostať len v spoločnosti. Konateľ nie je človek, ktorý si zaslúži ochranu osobných údajov? Tak strašne sa previnil svojim podnikaním, že si zaslúži, aby bol každý kto má o to záujem informovaný o jeho mzde? Veď nie je platený zo štátneho rozpočtu, tak prečo musí každý vedieť, aký má plat?

Okrem toho, že úplne zbytočne nútime podnikateľov informovať verejnosť o doslova intímnych záležitostiach, vystavujeme ho riziku zneužitia týchto údajov konkurenciou, ale zneužívajú ich aj rôzni obchodníci. Na závierke je napríklad telefónne číslo toho kto ju zostavil, čím musí chtiac-nechtiac strpieť sústavné telefonáty firiem ponúkajúcich odbornú literatúru a podobne.

 

5.     Registračné pokladnice

Registračné pokladne s fiškálnym modulom sú skvelým príkladom nevhodnej paranoje. Len preto, aby sa zopár podnikateľom zabránilo nepriznávať tržby (kto chce klamať si aj tak cestu nájde) sa všetkým ostatným skomplikoval život, pretože:

-          Fiškálne moduly ich stáli peniaze už samé osebe, ďalej administratívou spojenou s ich zavedením (kúpiť fiškálny modul, potom ho zaregistrovať na DÚ, potom sa vrátiť k predajcovi, aby ho nastavil, potom sa vrátiť na DÚ odhlásiť starú pokladňu pretože aj medzitým chcel predávať)

-          Fiškálny modul je pamäť, nie je to páska, ktorá sa dá vymeniť a pokračovať. Keď sa pamäť zaplní, treba kúpiť novú. To znamená opäť vydať minimálne 200 eur, ktoré sa mohli investovať na rozvoj podnikania, opäť minúť čas, ktorý sa mohol stráviť  podnikaním. Podľa vyjadrenia technika fiškálny modul v pokladni, kde sa vydáva veľa dokladov (čo i len na malé sumy) a robí každý deň závierka vydrží približne rok.

-          Vo fiškálnom module sa nedajú meniť základné nastavenia. Ak teda podnikateľ zmení prevádzku musí kúpiť nový fiškálny modul. Ak sa podnikateľka vydá a zmení meno, musí kúpiť nový fiškálny modul. A to už nehovorím o tom, že ak sa podnikateľovi nedarí, jeho pokladňa s fiškálnym modulom je prakticky nepredajná, pretože nový vlastník by si do nej musel dať nový modul a tak sa mu ani neoplatí kúpiť použitú pokladňu.

Je to drahé, je to paranoidné a je to aj veľmi - veľmi neekologické.

Len pre porovnanie – v susedných Čechách nie len že nemajú povinnosť fiškálnych modulov v pokladniciach, oni dokonca ani dodnes nemajú vôbec povinnosť elektronických pokladníc. Majú lepších podnikateľov? Sú ich podnikatelia naozaj čestnejší?

Ďakujem mojej super kamarátke za tento poučný príspevok, ktorý pripravila pre mňa J.

Autor: Ing. Tatiana Gemmelová (daňový poradca)

www.tongel.sk

http://tongel.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=85:bodovy-volebny-program&catid=36:novinky&Itemid=27

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?